Už je to asi tu. Terasy sú už vonku, ľudia na Štrkovci sa už máčajú aspoň po kolená a už sa tuším aj zablyslo i zahrmelo. Leto už zúri máj-nemáj a ja zisťujem, že asi si budem musieť dať shopping, lebo v skrini mám samé dlhorukávové záležitosti, ktoré sa stávajú nepoužiteľnými. Okrem toho som prežila dramatické sťahovanie do Ružinova, země zaslíbené Miletičkou i Lidlom ovenčenej, navyše s mäsiarstvom za rohom. Práve tam som objavila novú superpotravinu, ktorú mienim využívať vtedy, keď si moje vystresované telo pýta živočíšne bielkoviny. Kuraciu kožu som kedysi nenávidela, ale to len dovtedy, čo som zistila, že sa dá upiecť aj inak, ako na konzistenciu gumenej nepriepustnej membrány. Kúpila som krídla za 2eurá/kilo a upiekla ich v teplovzdušnej rúre. koža sa úplne vypiekla, vysušila a ostala z nej chrumkavá pálivá kôrka. A pod ňou šťavnaté mäsko. Mňam.

Jedzte ich s omáčkou, šalátom, chlebom, zemiakmi, je to jedno - vždy sú super. Zvlášť odporúčam podávať podvečer na balkóne, s pivom v ruke. Metóda suchej kože sa dá využiť aj pri grilovaní.

Ani neviem, či som od tohtoročného Gurmánfestu niečo čakala. Neviem, či som si chcela napraviť chuť po SFF, alebo som si naivne myslela, že keď som si minulý rok dohromady nič nedala, bolo to spôsobené iba nedostatkom času.

Omyl. Gurmánfest mi pomohol utvoriť si ešte komplexnejší obraz o slovenskom gastrobiznise. A nie je veľmi lichotivý, žiada sa povedať.

Ak bol SFF výstavou slovenskej gastronómie ako takej, Gurmánfest vám poskytne obrázok ako vyšitý, aj s publikom a všetkými špeciálnymi efektami. Na rôznych miestach medickej záhrady sa dali nájsť všetky typické slovenské gastrovýjavy. Celé by sa to dalo zhrnúť do niekoľkých bodov: