Menu
Tablet menu

Od Ufa do Ufa Featured

Na vrchol vás vyvezie šikmý výťah, ani si to neuvedomíte. Keď sedíte, celá reštaurácia sa s vami hýbe a trasie sa, ako po moste chodia autobusy a ťažké autá. A popri tom sa dobre najete a užijete si nenormálny výhľad. Toto je UFO.

Ak ste tam nikdy neboli, tak vás tam vezmem. Aspoň takto virtuálne. Navyše sa mi vidí, že sa mi podarili (na moje pomery, ehm) celkom slušné fotky. 

V Ufe som nebola prvýkrát, ale keď som dostala možnosť ísť sa tam pozrieť znovu, súhlasila som bez váhania, pretože aj minule to bolo fantastické. Človek sa sem nedostane každý deň, už len preto, lebo obvykle je celý priestor rezervovaný. Takže bez ohlásenia sa asi nenajete.

Odporúčam navštíviť Ufo večer, keď zapadá slnko. Chvíľu vám bude smažiť do očí, ale ten výhľad stojí za to! Navyše, v lete organizujú adrenalínový deň, kedy všetci zlaňujú až na pláž a prechádzajú sa po rímse. Vraj mám ísť. 

Ale teraz k jedlu. Na privítanie sme dostali amouse bouche v podobe parfait z kozieho syra s brusnicovým džemom. Neodfotila som, hlad bol rýchlejší, sorry. Zatiaľ sa môžete pokochať pohľadom na carpaccio z bizóna (hej, to je to chlpaté čo Homer v Simpsonovcoch vystrieľal. To bola tá časť, kedy nastúpili do vagóna k tulákovi a on im rozprával historky o začiatkoch v Amerike. Popojedem.) s koriandrovým pestom, slivkovým želé a hríbikmi enoki. 

Ja by som na to dala ešte trocha citróna a soli (do pesta), ale aj tak to bolo famózne. Mäsko inak jemnučké, malo inú chuť a vôňu, ako hovädzie a bolo o niečo "suchšie". Bizónie mäso má málo tuku, ako každá divina a carpaccio je dobré, keď je trochu mastnejšie. Kde je tuk, tam je chuť. (v takom prípade som veľmi chutná osoba!)

Mrkvovo kokosová polievka so slížikmi soba, morskými potvorami a riasou wakame. Všimnite si ten tanier a chvíľu sa pokochajte. Toto je dôkaz, že ak jedlo nie je sexy samo osebe (čo je problém najmä pri jedlách typu polievka, risotto, či guláš), nechajte zvyšok dopovedať tanier. Tento chod mi chutil najviac. Výborná, jemne pikantná polievka, ktorá osvieži a zahreje zároveň. Akurát tie rezance boli dlhé a padali mi z lyžice.

Rybací chod, teda: Koryfena s červenou šošovicou a arancini nero. Navrchu je citrónová pena. Ryba bola skvelá a jemná, pena bola po citróne cítiť iba jemne. Červená šošovica je peklo, ktoré keď neustriehnete, budete ju mať buď na kašu, alebo tvrdú. Toto malo bližšie k druhej možnosti, ale sama viem, aké ťažké to je pripraviť pri stopercentnej pozornosti pre seba, nieto ešte pre celú reštauráciu. Takže palec hore. Arancini, keby niekto nevedel, je talianska pochúťka, ktorá sa pripravuje zo zvyškov risotta. Takého toho krémového. Risotto totiž neohrejete bez toho, aby vám nevznikla nechutná kaša. Risotto sa preto vytvaruje do guliek, obalí a vypraží. Tieto boli z čiernej ryže a priznám sa, že ma nenadchli, hoci boli veľmi dobré. Proste neboli WOW. Privítala by som k nim omáčku.

Ďalší chod, trilógiu z jahniatka, sa mi nepodarilo odfotiť v nerozmazanej kvalite, takže len takto slovne: Kúsok jahniatka bol ako kotletka so zemiakovým pyré a mätovou omáčkou (jus), druhý ako valček mäsa s grilovanou polentou a fava fazuľou, tretí zase ako jahňacie karí zapečené so zemiakovým pyré. Toho karí by som zjedla aj celý kýbel, také bolo skvelé. Na môj vkus málo pikantné, ale chápem, že treba vyhovieť väčšine. Jahňacina bola skvelá, jemná a výborne dochutená.

K tomuto chodu sme dostali archívnu frankovku modrú z Moravy. Myslím, že šlo o ročník 1974. Nuž, ešte nikdy som nepila víno, ktoré by bolo staršie ako ja a som rada, že som mala tú možnosť!

Na záver: Rebarborový koláč s vanilkovo- limetkovým creme faiche. Ten červený disk je karamelový twills. Koláčik je za ním a nie je ho vidno.

Rebarborový koláč bol skvelý, niekto by povedal, že ako od maminky (škoda že tá moja takéto nepečie). Naspodku bolo krehké cesto a navrchu príjemne kyslá rebarbora. Creme fraiche to celé odľahčil, aj keď všetci vieme, čo je to za mastnotu.

Na záver som si dala koktail Old Fashioned z whiskey Marky´s Mark. Výborný záver, aj s pralinkou na cestu.

Odporúčam teda zastaviť sa už len pre skvelý výhľad, poctivé drinky a skvelé jedlo. Ak si dáte čokoľvek, nebudete sklamaní. 

BONUS: Ak sledujete môj facebook, asi vám neušlo, čo nasledovalo po večeri. Snívalo sa mi, že sme sa boli lyžovať v Tatrách s Patrikom Tkáčom (poznáte J&T? Tak on je to T). Normálne sme si v šatni dávali lyžiarky a kombinézy a ja mu vravím: "Ale zober ma najprv na nejakú somársku lúčku, lebo ja sa neviem lyžovať." The end.

Ohodnoťte článok
(3 hlasov)

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« December 2017 »
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Login or Register