Menu
Tablet menu

Bola som v Paríži Featured

Samozrejme, nejdem vám tu teraz otrepávať o hlavu pamiatky, toho máte konieckoncov dosť vo všetkých turistických sprievodcoch. Skôr sa pozrieme na to, čo v bruchu Paríža ochutnať. Za krátky, no intenzívny pobyt v tomto meste sme totiž mali možnosť ochutnať aj jedlo z ulice, aj luxusné reštaurácie. A ak mám tunajšiu kuchyňu ohodnotiť jedným slovom, bolo by to: Čerstvé. To sa u nás len tak nevidí.

Po náročnom prílete, kedy sme museli trištvrte hodiny (!) čakať na schody od lietadla, dobre padla večera v malej reštaurácii mimo centra. Mala som batôžky s kozím syrom a jablkovými hranolkami. Jablká boli surové a obalené v kari korení. Šalát čerstvý, chrumkavý a silno dobrý. Vo Francúzsku vám ku všetkému donesú aj bagetu, takže sa môžete dotlačiť, ak vám bolo málo.

Keď už som v severoafrickom duchu začala, rozhodla som sa v ňom aj skončiť (severoafrická kuchyňa je s francúzskou prepojená. Kolonizátori tiež museli niečo jesť a tak vznikli veľmi príjemné fúzie). Dala som si kurací tažin s nakladanými citrónmi a kuskusom. Bolo to výborné, ale privítala by som tam nejakú zemitú chuť. Rajčinová omáčka s citrónom bola svieža a ceľmi dobrá, ale ja nemám rada kombináciu chuti múky (kuskus) a kyslého. Z tohto dôvodu nemám rada rajčinovú omáčku na cestovinách, ani ovocné koláče.

Druhý deň sme sa motali po centre, fotili sa, tapetovali nohy leukoplastami, a samozrejme, jedli. Po potulkách mestom človek narazí fakt na všeličo. Napríklad porcelánový karfiól..

...a porcelánový artičok. Aj cibuľu. Bol tam aj fenikel, hrozno a ovocie a zelenina od výmyslu sveta, ale tieto boli najpremakanejšie.

Zastavili sme sa aj v potravinách, a to dokonca v centre- potraviny sú vo Francúzsku lacnejšie ako u nás, prípadne stoja rovnako. Artičoky bolo veľké ako moja hlava, fenikel, kam až oko dovidelo. Rozmnožená tu bola aj cvikla a mangold (u nás nezohnateľná vec) všetko čerstvé, pretože Francúzi žerú veľa zeleniny. Tovar sa stíha na pultoch točiť takže nevznikajú regálové skládky, ako u nás.

Cez deň nám samozrejme vyhladlo, tak sme zašli na obed, ako typické Francúzky- na sendvič a šalát. Oboje výborné. Čerstvá bageta s kozím syrom a chrumkavým šalátom, šalát mal domáci dressing, sušenú šunku a to navrchu je toast s rozpečeným kozím syrom. Za 10 eur a ledva som to dojedla, výborné.

 

Veľké čapované pivo stálo toľko, čo celá porcia jedla, tak sme sa opláchli aspoň malým. Nápoje aj jedlo sú v Paríži pochopiteľne dosť drahé, ale dá sa tu kúpiť kebab na ulici za 4 a pizza za 5 eur. Čo ma ale vyložene nasralo, bola cena nápojov. Takú dražobu aby jeden pohľadal. Malé čapované pivo stálo asi 4 eurá, veľké osem (čudný pomer), minerálky a cola tiež toľko, fľaša vína 10. Na druhej strane, väčšina reštaurácií vám na požiadanie prinesie karafu s vodou a poháre zadarmo.

Večer sme dostali pozvanie do rybacej reštaurácie na Rue Rivoli, neďaleko Louvre. Dole dedko predáva ryby a morské potvory, na poschodí je reštaurácia. Vo Francúzsku sa do reštaurácie nemusíte vrútiť a blikať, aby si vás obsluha všimla (na SK bežná vec, že). Tu musíte vojsť do podniku a obsluha vás uvádza ku stolu. 

Po objednaní sme dostali na stôl misu mušlí v klasickej smotanovo-vínovej omáčke. Moje prvé mušle a hneď také super. Mňam.

Trochu ma zarazili ceny jedál, ale vzhľadom na veľkosť porcií sa mi napokon zdali adekvátne. Ja som si dala celú pečenú pražmu s bylinkovým maslom, kolegyňa 3 druhy rýb s kyslou kapustou a kolega vľavo tresku s feniklom. Všetko bolo super čerstvé a dobré.

Posledný deň výletu sme chceli ako správne turistky navštíviť Eiffelovku. Cestou sme si v supermarkete kúpili Muesli tyčinky a na druhom poschodí veže kávu. Kávička stála 2,50, čo je podľa mňa dosť trápna cena na to, že sme boli na jednej z najnavštevovanejších a najvychytenejších lokalít na svete. Aj WC mali zadarmo. Ak by to bolo na Slovensku, káva stojí 10 eur a záchod 5. Z turistov treba vytrieskať čo najviac. (nuž, hodno dodať, že výťah na vrchol Tour Eiffel stojí 14 eur na hlavu, ale tak, koľkokrát za život sa tam človek ocitne, že?)

Na obed sme si zase hodili sendvič neďaleko Sacré Coeur a vybrali sme sa nakupovať do Carrefouru. Ja som si do kufra zbalila jednu čerstvú bagetu, syry, víno (červené z Nimes, ovenčené zlatou medailou, s chráneným označením pôvodu za 4 eurá? Poď sem!) a krabičku macarons. Tie som si pôvodne chcela kúpiť v Ladureé, ale nevedeli sme ten obchod nájsť ani bohovi. Inak, pohybovať sa po Paríži bez sprievodcu nie je vôbec ťažké. S mapou v ruke a lístkami do metra to zvládnete ľavou zadnou. Všetko je prehľadne označené a domorodci sú veľmi ochotní, najmä ak sa im prihovoríte v ich jazyku. Takže smelo do Pažíže! Au revoir :)

Na záver možno pár rád, ktoré z článku vyplývajú:

- Do reštaurácie vchádzame iba po uvádzača, nerútime sa dnu a nechňapneme prvý voľný stôl. Pre bistrá to ale obvykle neplatí.

- Vodu vám donesú buď zdarma, alebo zacvakáte Evian. Ten ale stojí oveľa menej, ako u nás. Asi 1 euro v obchode.

- Ak máte tú možnosť, varte si niekde na priváte. Parížske hotely majú často na izbách kuchynku- potraviny v supermarketoch sú výborné a lacné, takže ak si nepotrpíte na atmosféru reštaurácie, aj na izbe sa najete ako králi a ešte ušetríte.

- Macarons ani víno nekupujte na letisku, sú tam predražené. Zájdite radšej do potravín.

- Jazdite metrom! Kašlite na taxíky- tie sú veľmi drahé. Metro stojí 1,70 (plus sú tam aj hromadné zľavy) s tým, že môžete ľubovoľne prestupovať a voziť sa bárs aj celý deň. A nebojte sa, že zablúdite. S mapou v ruke a v spolupráci s mapou metra je to hračka. Mapa ale musí mať vyznačené zastávky metra, inak je to na houby.

- Samozrejme, v núdzi tu existujú ostrovy gastronomickej istoty, ako napríklad mekáč. Aj my sme tam zašli na kávu a zmrzlinu. Inak by sme sa nedoplatili.

Ohodnoťte článok
(13 hlasov)

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« December 2017 »
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Login or Register