Menu
Tablet menu

Gurmáfest bol skvelý Featured

Na začiatok musím uviesť, že titulok platí v rámci kontextu „v porovnaní s minulým rokom“. Svetovú úroveň síce Gurmánfest nedosahuje ani zďaleka, a možno ju ani nikdy nedosiahne, no napriek tomu budem tento rok skôr chváliť, ako zdrbávať. Upútalo ma totiž niekoľko momentov, v ktorých by sa oplatilo pokračovať. Najmä čo sa slovenských reštaurácií týka.

Ex-kolega začal od hladu v Sheratone. Na obrázku pózujú bravčové líčka po burgundsky so zemiakmi. No nič moc teda. Nebolo to zlé, ale mäso bolo dosť šľachovité (možno líčka sú také, neviem) a najmä bez chuti. V princípe to nie je zlé jedlo, ale v tomto prípade bolo diletantsky (ne)dochutené.

 

Ďalší záchvat hladu sme tíšili u Troch Mušketierov. Jahňací guláš s knedľou je jedlo, za ktoré sa oplatí dať tie 4 gurmány. Nie ako v Osake, kde chceli 6 šekov za kuracie prsia s ryžou. Porovnajte si cenu jahňaciny a kuraciny a rýchlo si zrátate, čo sa oplatí ochutnať, a čo nie.

Ospravedlňujem sa za kvalitu obrázku. Niektorí ľudia jedia rýchlejšie, ako ja fotím. Mimochodom, tá omáčka bola svetová. Mäsko mäkké, knedlík jemný.

Ja som sa na Gurmánfest totiž neprišla nažrať, ale najmä koštovať. Tak som sa vybrala za mojím kamarátom Maťom Korbeličom do stánku Le Monde.

Dala som si grilovanú oliheň (kalamára, sorry. Ale slovo oliheň je vyložene lahodné a len tak kĺže dole krkom) s kompótom z cherry rajčín a šalátom z fazule a čiernych olív. Na oliheň som dostala štipku soli Maldon (vločková soľ) a veru sadla tam ako riť na šerbeľ. Páčilo sa mi, že to celé voňalo po grile. 

No. Napriek tomu, že do Medickej záhrady som nešla primárne ukojiť fyziologickú potrebu nažrať sa, nakoniec som tak učinila. A urobila som dobre, pretože toto bolo podľa mňa jedno z najlepších jedál, aké som v poslednom čase ochutnala a aké by som v reštauráciách rada videla častejšie:

Haggis so zemiakovou kašou. Haggis je pre Škótov to, čo pre Slovákov bryndzové halušky. Je to ich národné jedlo. Sú to vlastne vnútornosti a krv uvarené s krúpami a novým korením. Haggis vymysleli Kelti a od nich ho prevzali škóti, ktorí do toho primiešali karibské nové korenie (allspice). Obyčajné, dzedzinské, jednoduché a vynikajúce jedlo. Prečo sa to varí iba vo Whisky bare44? To musím ísť do škótskej reštaurácie, aby som si dala jelito? Seriously?

Ostatne, u nás sa jelítková kaša nepodáva s ovocnou omáčkou, tak, ako v Škótsku. Mňam.

Úplným vrcholom bol ale u mňa zážitok z Fou Zoo. Mali sme posledné tri stravenky, tak sme sa rozhodli minúť ich na tapiokové perly v kokosovej omáčke.

Za príplatok jeden šek ste tu mohli vlastniť aj pollitrovku domáceho čaju z Fou Zoo. My sme ale mali iba tri gastráče. No boli sme asi príliš sympatické, tak sme ich obdržali zadarmo. A hneď dva!

Tím Fou Zoo nás evidentne pokladal za milé osoby, pretože nám najprv zapózovali...

...ale ešte aj obdarovali. Od Michala Konráda (to je ten feši na fotke vľavo. Je to šéfkuchár Fou Zoo) som dostala šalát so slížikmi vermicelli. Vďaka, Michal, dobrú zvesť o tvojej kuchyni budem šíriť doma i za hranicami.

Mimochodom, ten nápad s opraženou šalotkou je taký primitívny, až je dokonalý.

Takže asi takto. Chápte, že report je súhrnom mojich osobných pocitov a neodráža realitu. Darovaný šalát (a ešte taký bohovsky dobrý) môže človeku zatieniť úsudok. Na druhej strane, mám konečne pocit, že som za svoje peniaze dostala to, čo som očakávala. Konečne sme sa nemuseli tlačiť kurencami a sushi, ktoré na človeka vyskakujú spoza každého rohu. Mali sme jahňacie, olihňové aj bravčovo-líčkové mäso, a to sa teda neje každý deň. Myslím, že je to tu na dobrej ceste.

Ohodnoťte článok
(2 hlasov)

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« Apríl 2018 »
Po Ut St Št Pi So Ne
            1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30            

Login or Register