Menu
Tablet menu

Výstava slovenskej gastronómie Featured

Food trip do stovežatej nevyšiel, tak som si chcela zalepiť hubu aspoň Slovak food festom, ktorý sa konal paralelne s tým pražským. Ej, to som si dala! Nabudúce idem do Prahy aj cez mŕtvoly, len aby som sa vyhla tej ohavnosti. Ale pekne poporiadku.

Tentokrát som mala viac času aj gastráčov, ako minule v medickej. Mohla som sa teda nadlábnuť viac, teda viac toho skúsiť. No nakoniec sme mali problém minúť gastráče, tak sme svorne papali štrúdľu za 4 posledné. Mimochodom, tá bola fajn. Vlastne som bola s niektorými stánkami vyložene spokojná. No napriek tomu si musím na SFF zanadávať, lebo dokonale stelesňuje tú upachtenosť slovenského reštauračného biznisu.
Celé to vyzeralo asi tak, že spolu s kupónmi som nafasovala staré číslo nejakého nepodstatného časopisu s veľkonočnou tematikou. Ale veď dobre, to ani nie je všetko! Hneď za čerstva ma ovalili stánky s coca-colou, kávou, acai chujovinami, bujónmi a vegetami, nejakými magickými riadmi či čo...eee...nevolá sa to náhodou food fest? Som tu dobre? Ak by komerčné stánky boli aspoň vyvážené tými dobrými a zaujímavými, takmi to nevadí. čo sa ale tu nedeje. Ja chápem, že bez sponzorov to nejde, ale to je skutočne nevyhnutné robiť zo seba debila? Urobiť "rodinnú udalosť roka" a bez hanby ľuďom nastrkať polotovary? To ako fakt?
V komerčných stánkoch boli žiaľ najväčšie rady. Grilovanie s cocacolou a točiace sa úprimné kura na grile strhli na seba takmer všetku pozornosť. Naozaj zaujímavých stánkov tam bolo asi päť, čo je podľa môjho skromného názoru málo. Ale presne to ilustruje situáciu na tomto trhu: samá reklama a troška varenia, aby reč nestála. Ani sa mi nechce vymýšľať nič hnusné a urážlivé, až tak mi toho festivalu bolo ľúto. To tu na Slovensku naozaj nemáme dosť reštaurácií, ktoré by sa vedeli na festivale prezentovať?

Nasleduje jemne krvavý obrazový materiál, v ktorom si rozoberieme jednotlivé chody.


začala som v regionálnom stánku. Bol tam dav ľudí, tak som iba schňapla bryndzovú polievku a bežala preč. Ostatné špeciality som poznala, takže nebol k nim dôvod (rozumej halušky, šúľance a spol.). Demikát bol celkom fajn. Taký mastný, že by som sa na to nebála naložiť liter borovičky. Okrem toho bryndzová chuť bola fakt slabá, zato slaniny a sadla bolo v polievke požehnane. Presne takto si makeover slovenskej kuchyne nepredstavujem. Naši predkovia sa stravovali ako drevorubači, lebo veľa pracovali, a asi aj naozaj veľa dreva rúbali, preto jedli veľa mastného. My ale väčšinu dňa presedíme na prdeli, takže by to chcelo trocha menej tuku.


Olé! Mexičania z Rakúska navarili vraj dobre, i keď vraj trocha oničom, neviem, nejedla som to, na rozdiel od môjho trojčlenného sprievodu. Ale pálivé salsy s čipsami boli zadarmo, tak som si nabrala vrchovato, samozrejme tej najštipľavejšej (tá, čo v nej má ponorenú ruku ten ujo). Bloody hell!

Holiday Inn. Vôbec si nepamätám, čo mali za menu, ale v popredí vidíte jeden z atribútov slovenskej a českej kuchyne- kysnutý koláč. Vedeli ste, že je to svetová rarita?


Penzión pálenica a ich deadly kombo: Šúľance, halušky s bryndzou alebo kapustou. Nie som proti, ale toto fakt kúpite v každej vývarovni. Chce to niečo nové.

Sushitime to zvládlo. Tá vec na fotke vľavo mi spôsobila chuťazmus na mieste a dodnes na to s láskou spomínam. Je to údený losos so špargľou a kôprom. Ja viem, otrepaná kombinácia, ale v sushi- Áááááááách!!!!

"Jééj, vy máte macarons? Oni skutočne existujú? Môžem si ich odfotiť?"

"Tak ja vám jednu dám."

Amade Chateau mi venovalo jednu makrónku, ja som im venovala jeden gastráč za jahodovú polievku s estragónom a husacou terinou.

Rozmixované studené jahody s cukrom. Po estragóne ani stopy. Áno, to žlté je tuk. Husacia terina sama osebe fajn, ale k tým jahodám sa hodila asi ako jogurt k sardinkám. Jedno zo sklamaní dňa.

Steak argentína za 5 gastráčov (!) s grilovanou zeleninou a žemličkou, made in Upside down. Známy tiež ako sklamanie dňa. Slávny argentínsky steak bol rovnaký, ako sto ďalších cateringových steakov, grilované baklažány nuda. Celozrnná žemlička so sušeným ovocím bola druhá najlepšia vec, akú som na festivale ochutnala.

Rozmazaný flambujúci peruánec. Casa inca ma nasrali, lebo ponúkali to isté, čo nagurmánfeste minulý rok. Ak tento rok prídu do medickej s tým istým, už ma naserú úplne.
Na záver sme si dali spomínanú štrúdľu. S pivom. Teplým Sesslerom 20°. Za dva kupóny.

Ale najväčší FAIL dňa bol pre mňa osobne Peter Niktoš Topoľský, samozvaný gurmán a odborník na gastro v celom československom dvojrepubličí a USA zároveň. Justin, to, že si bol v Amerike, bolo zaujímavé pred 20 rokmi, keď tam ešte nebol každý druhý idiot. Daj si konečne dole ten apačský kroj a začni robiť niečo užitočné. Napríklad ohýbaj banány.

Zbavme sa tých hlúpych zvykov s polu s ním, platí?

Slovak food festivalu udeľujem dve bujónové kocky z piatich. Food festival si predstavujem ako výstavku, kde môže človek ochutnať niečo nové, niečo, čo si inak nedá, alebo nemá tie gule vycálovať 20e za jedlo, ktoré mu možno chutiť nebude. Ja som sa dozvedela akurát to, čo som dávno vedela. Že je tu množstvo podnikov, ktoré sa hrajú na niečo, čo nie sú a nikdy nebudú. Že sa tu stále varí to isté, len za iné peniaze. Nečudujem sa, že to nikto nechce kupovať. Takto sa nikam nedostaneme.

Ohodnoťte článok
(1 hlas)
Viac v tejto kategórii: « Najvác koláč Dokonalé brownies »

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« Jún 2018 »
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  

Login or Register