Menu
Tablet menu

Ako sa žerie v Maroku (a Paríži) Featured

Pôvodne som chcela napísať ďalší diel seriálu o tom ako sa kde papá, no v tomto dieli musím urobiť výnimku, a použiť sloveso žrať. V Maroku som strávila dva dni, natlačená až po krk a tretí deň mi zase žalúdok vyplnil prestoj v Paríži, tak to vybavíme takto jednou ranou. Fasten your seat belts, tučná reportáž o žravých marockých nociach začína.

 

Typickým severoafrickým a arabským nápojom je čaj. V prvý deň v Maroku, konkrétne v meste Tanger, kde sa náš výlet odohrával, sme ho mali možnosť načapovať si ho sami z termosky. Tak som si samozrejme naliala plný pohár, ktorý som nakoniec mala problém dopiť, pretože je sladký jak cecek. Po zbytok výletu nám ho servírovali v takýchto poldecákoch, čo je omnoho praktickejšie. Väčšinou je mätový alebo bylinkový.

 

Maroko na tanieri, večer prvý- stelesnené jahňacím kuskusom s veľkými kusmi zeleniny. Miestni to jedia rukami z jedného veľkého taniera, my sme si to z neho naložili na taniere, pochopiteľne. Z fotky to nie je jasné, ale ten tanier mal priemer vyše pol metra. Jedla som statočne, ale toto bolo aj na mňa priveľa.

kuskus, večer druhý, tentokrát s karamelizovanou cibuľou a mäsom nasladko. Opäť pol metra kruhového žrania, plus mäso s hruškami extra (to je to vzadu).

Sladký bol aj tento chod. Netuším, čo by to mohlo byť, ale vo vnútri bolo morčacie mäso s orechami, celé to bolo obalené v ceste filo a práškovom cukre so škoricou. Bizár na druhú.

bagetky s makovým cottage sme dostali na druhý deň v prístave na obed. Pečivo je s čiernymi olivami, pre Maroko typické.

Táto vec je z cesta filo, vo vnútri sú rezance a ryba- netušíte niekto čo by to mohlo byť?

Vlastne, obed v prístave pozostával z rôznych šúľkov, trojuholníčkov a batôžkov z cesta filo, plnených zeleninou, rybami a mäsom. Niekedy sa namáčajú do pikantnej omáčky, ako toto Meli-mélo.

A nakoniec, typická marocká žranica- tažin alebo tažina. Je to pečené mäso v špeciálnej nádobe s vysokým deklom, ktorých zmenšeniny vidíte na obrázku. Predavač korenia na trhu mi povedal, že na originál tažinu treba iba rímsky kmín, čierne korenie, kurkumu a papriku- takže môj hlinený tažin, ktorý som trepala z Tangeru cez letiskové kontroly v rukách, aby sa neotĺkol, onedlho zažije premiéru.

Maročania podávajú ako dezert iba čerstvé ovocie, ale zákusky majú tiež. Veľmi medové, veľmi orechové a veľmi sladké. A veľmi dobré. Tie v strede budú v balíčku s vianočným pečivom!

To je z Maroka všetko, dáme si malú lietadlovú vsuvku a stretneme sa v Paríži. Mimochodom, ten jogurt je to najodpornejšie, čo som kedy jedla- umelá jahodová príchuť, našľahané do bublinkova, škrob drhne na jazyku, umelý cukor zase škriabe v hrdle. Fuj.

 

Obedovali sme v Sheratone, ktorý je súčasťou letiska Charles De Gaulle. Nie je to síce paríž-paríž, ale jedlo tu za pozornosť rozhodne stojí (čo sa o obsluhe povedať nedá. Ujko od nás vzal objednávku, priniesol víno, otvoril na bare našu minerálku a vypadol, lebo mu skončila šichta. Eurosocík ad absurdum.)

byť v Paríži a neochutnať foie gras? Ale no!

ja som mala carpaccio z nejakej miestnej kravy s miestnymi šampiňónmi (bolo tam napísané že 100% local) rukolou a tak. Bolo OK, ale ja mám radšej, keď sú plátky mäsa hrubšie. Tieto boli nakrájané strojom a nebolo to celkom vončo, chuť hovädzieho sa trocha strácala v rukole a hríboch.

ďalej už len tak pre pobavenie, čínska polievka a teľací steak. Steak bol presne podľa môjho gusta, ale veľmi mi nechutila omáčka z balzamika a špenát. Ten bol trocha bez nápadu, a bez chuti. Hranolky by tomu tentoraz pomohli.

 

Ohodnoťte článok
(3 hlasov)

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« December 2017 »
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Login or Register