Menu
Tablet menu

Ako spoznám dobrú reštiku? Featured

Pokiaľ ide o reštaurácie a žrádlo v nich ponúkané, každá rada je drahá. A ak sa tu na Slovensku chceme konečne vymaniť spod nadvlády vysmážaných eidamov s hranolkami a kuracích pŕs s broskyňou, mali by sme si na rovinu povedať, čo chceme a čo nechceme v našich reštauráciách vidieť.

Pravda je totiž taká, že radový zákazník nemá gastronomické vzdelanie a ani ho nemá odkiaľ mať. Ak mu budú donekonečna ponúkané blafy, nemá možnosť kvalitu poznať, vedieť o nej a tobôž ju vyžadovať. Preto je táto úloha na prevádzkovateľoch stravovacích zariadení, aby nám ukázali, že variť sa dá aj dobre. Našťastie, niektorí si to už uvedomili. A my si dnes povieme, ako jednoducho overiť kvalitu reštiky bez toho, aby sme tam chodili viac, ako raz.

1. Názov- ten by mal o zariadení niečo vypovedať, najlepšie to, v akom duchu sa nesie a čo môže hosť očakávať pri vstupe dovnútra. Napríklad Chez niekto mi bude pripomínať francúzsko. U niekoho zase niečo tradičné, so slovenskou kuchyňou a tak ďalej. Väčšina názvov druho-a-viac triednych reštík má meno vymyslené v štýle: Jéj, to je aké fasa slovíčko! Neviem čo to je, ale znie to pekne, vycapíme to na priečelie, nech všetci vidia, akí sme frikulíni (free, cool a in)- a tak sa stáva, že podnik sa volá jednoducho Reštaurácia, Miesto alebo Pivo, samozrejme v cudzom jazyku to tak jebnuto nevyznieva.

2. Interiér- aj to je záležitosť samotného konceptu zariadenia, keďže by mal zodpovedať štýlu kuchyne. Keď vidím ikeácke stolíky, umelé tehly na stenách a futuristické lampy s vyberaným vkusom doladené obrusmi corgoň, viem že je zle. Asi jediné krčmy zariadené v duchu konceptu sú irish puby a rôzne koliby. Inak je to bieda.

3. Jedálny lístok- Čo je zlé na dllllllhom jedálnom lístku? Aspoň si mám z čoho vybrať, ne? No prdlajs, veľký výber pôsobí kontraproduktívne a človek nakoniec tak vyberá, že si stále dáva to isté. Je to preto, že položky sa v takýchto zoznamoch navzájom podobajú, resp. sú to všetko rovnaké kraviny, akurát sa od položky k položke jemne menia. Napr. kuracie prsia na prírodno. Kuracie prsia na prírodno s hubami. Kuracie prsia na prírodno so šunkou. Bla bla bla.....zív.

Okrem toho si ešte položme otázku, čo z 500 položkového menu môže byť čerstvé- hm, žeby tie krokety? Alebo gordon blue? Keď vidím takýto lístok, predstavím si dve možnosti: buď je v kuchyni 20 ľudí, alebo sa všetko robí z polotovarov. Hádajte, ktorá možnosť väčšinou vyhráva.

4. Jedlo- ak sme sa nenechali odradiť ohavným interiérom, pristúpime k adrenalínovejšej aktivite, a síce k ochutnávaniu samotného jedla. Moje odporúčanie: ak ste na prieskume, nedávajte si jedlo, ktoré sa nedá za žiadnych okolností zmršiť. Nedávajte si tie kuracie prsia s hranolkami, radšej postavte pred kuchára výzvu v podobe šalátu alebo cestovín. Tie dostávajú v našich reštauráciách na frak najčastejšie.
Cestoviny preto, lebo nie je nič jednoduchšie, ako kúpiť ARO cestoviny, rozvariť ich na blato a preliať hotovou omáčkou- tak to veľa reštaurácií robí a je to zverstvo, pretože doma si túto "pochúťku" môžem spraviť so štvrtinovými nákladmi. Ak sú cestoviny dobre uvarené, resp. nie sú to tie najlacnejšie z Metra a je na nich súca majda z čerstvých surovín, sme na dobrej adrese.
Šalát je peklo samo osebe, pretože väčšina ľudí považuje zeleninu za nevyhnutné zlo, ktorým musí byť ozdobený tanier lebo potom to vyzerá, že je tam toho viac. Ak chcete šalát ako jedlo, obvykle máte na výber z cézara, gréckeho a šopského. Nuda, nuda, nuda. Ešte aj tieto skvosty je možné doriadiť a doviesť do nechutného záveru kupovaným dressingom, ľadovým šalátom (áno, na niečo sa hodí, ale drbať to do všetkého nie je OK) a absenciou aspoň náznaku sezónnosti. Šalát a zelenina celkovo je vyslovene sezónna záležitosť, na jar môžeme podávať šalát jarný- s redkvičkami, vajíčkami atď, v lete je všetka zelenina vo forme tak môžeme vymýšľať, čo sa nám chce, na jeseň zase použjeme jesenné plody. Čo je na tom také zložité? A čo je také zložité na OSUŠENÍ šalátových listov? Aha, na mokrých kupovaný dressing drží. Tak v tom prípade držím hubu, že?
Neviem či má zmysel venovať čo i len samostatný odstavec obsluhe, lebo tá má byť za každých okolností milá a hlavne kompetentná, čo teda u nás samozrejmosťou nie je. Ich chyba.
No čo, pomohlo?

Ohodnoťte článok
(0 hlasov)
Viac v tejto kategórii: « Maslo vs. margarín Čiernobiely svet »

Zanechajte komentár

návrat hore

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« Jún 2018 »
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30  

Login or Register