Menu
Tablet menu

Ako spoznám dobrú reštiku?

Pokiaľ ide o reštaurácie a žrádlo v nich ponúkané, každá rada je drahá. A ak sa tu na Slovensku chceme konečne vymaniť spod nadvlády vysmážaných eidamov s hranolkami a kuracích pŕs s broskyňou, mali by sme si na rovinu povedať, čo chceme a čo nechceme v našich reštauráciách vidieť.

Pravda je totiž taká, že radový zákazník nemá gastronomické vzdelanie a ani ho nemá odkiaľ mať. Ak mu budú donekonečna ponúkané blafy, nemá možnosť kvalitu poznať, vedieť o nej a tobôž ju vyžadovať. Preto je táto úloha na prevádzkovateľoch stravovacích zariadení, aby nám ukázali, že variť sa dá aj dobre. Našťastie, niektorí si to už uvedomili. A my si dnes povieme, ako jednoducho overiť kvalitu reštiky bez toho, aby sme tam chodili viac, ako raz.

1. Názov- ten by mal o zariadení niečo vypovedať, najlepšie to, v akom duchu sa nesie a čo môže hosť očakávať pri vstupe dovnútra. Napríklad Chez niekto mi bude pripomínať francúzsko. U niekoho zase niečo tradičné, so slovenskou kuchyňou a tak ďalej. Väčšina názvov druho-a-viac triednych reštík má meno vymyslené v štýle: Jéj, to je aké fasa slovíčko! Neviem čo to je, ale znie to pekne, vycapíme to na priečelie, nech všetci vidia, akí sme frikulíni (free, cool a in)- a tak sa stáva, že podnik sa volá jednoducho Reštaurácia, Miesto alebo Pivo, samozrejme v cudzom jazyku to tak jebnuto nevyznieva.

2. Interiér- aj to je záležitosť samotného konceptu zariadenia, keďže by mal zodpovedať štýlu kuchyne. Keď vidím ikeácke stolíky, umelé tehly na stenách a futuristické lampy s vyberaným vkusom doladené obrusmi corgoň, viem že je zle. Asi jediné krčmy zariadené v duchu konceptu sú irish puby a rôzne koliby. Inak je to bieda.

3. Jedálny lístok- Čo je zlé na dllllllhom jedálnom lístku? Aspoň si mám z čoho vybrať, ne? No prdlajs, veľký výber pôsobí kontraproduktívne a človek nakoniec tak vyberá, že si stále dáva to isté. Je to preto, že položky sa v takýchto zoznamoch navzájom podobajú, resp. sú to všetko rovnaké kraviny, akurát sa od položky k položke jemne menia. Napr. kuracie prsia na prírodno. Kuracie prsia na prírodno s hubami. Kuracie prsia na prírodno so šunkou. Bla bla bla.....zív.

Okrem toho si ešte položme otázku, čo z 500 položkového menu môže byť čerstvé- hm, žeby tie krokety? Alebo gordon blue? Keď vidím takýto lístok, predstavím si dve možnosti: buď je v kuchyni 20 ľudí, alebo sa všetko robí z polotovarov. Hádajte, ktorá možnosť väčšinou vyhráva.

4. Jedlo- ak sme sa nenechali odradiť ohavným interiérom, pristúpime k adrenalínovejšej aktivite, a síce k ochutnávaniu samotného jedla. Moje odporúčanie: ak ste na prieskume, nedávajte si jedlo, ktoré sa nedá za žiadnych okolností zmršiť. Nedávajte si tie kuracie prsia s hranolkami, radšej postavte pred kuchára výzvu v podobe šalátu alebo cestovín. Tie dostávajú v našich reštauráciách na frak najčastejšie.
Cestoviny preto, lebo nie je nič jednoduchšie, ako kúpiť ARO cestoviny, rozvariť ich na blato a preliať hotovou omáčkou- tak to veľa reštaurácií robí a je to zverstvo, pretože doma si túto "pochúťku" môžem spraviť so štvrtinovými nákladmi. Ak sú cestoviny dobre uvarené, resp. nie sú to tie najlacnejšie z Metra a je na nich súca majda z čerstvých surovín, sme na dobrej adrese.
Šalát je peklo samo osebe, pretože väčšina ľudí považuje zeleninu za nevyhnutné zlo, ktorým musí byť ozdobený tanier lebo potom to vyzerá, že je tam toho viac. Ak chcete šalát ako jedlo, obvykle máte na výber z cézara, gréckeho a šopského. Nuda, nuda, nuda. Ešte aj tieto skvosty je možné doriadiť a doviesť do nechutného záveru kupovaným dressingom, ľadovým šalátom (áno, na niečo sa hodí, ale drbať to do všetkého nie je OK) a absenciou aspoň náznaku sezónnosti. Šalát a zelenina celkovo je vyslovene sezónna záležitosť, na jar môžeme podávať šalát jarný- s redkvičkami, vajíčkami atď, v lete je všetka zelenina vo forme tak môžeme vymýšľať, čo sa nám chce, na jeseň zase použjeme jesenné plody. Čo je na tom také zložité? A čo je také zložité na OSUŠENÍ šalátových listov? Aha, na mokrých kupovaný dressing drží. Tak v tom prípade držím hubu, že?
Neviem či má zmysel venovať čo i len samostatný odstavec obsluhe, lebo tá má byť za každých okolností milá a hlavne kompetentná, čo teda u nás samozrejmosťou nie je. Ich chyba.
No čo, pomohlo?

Čítať ďalej...

Maslo vs. margarín

Toto bude trocha na dlhšie. Trocha teórie nikdy nezaškodí.

Prednedávnom som sa zúčastnila nejakej ohnivej internetovej diskusie, ktorá sa týkala masla a jeho potenciálnej náhrady -margarínu. Neviem, či môj názor na túto problematiku niekoho zaujíma, ale aj tak to sem napíšem. Lebo si jednoducho myslím, že takto to je a bodka.

Môžeme začať hneď zhusta tým, že si zadefinujeme oba pojmy. Teda vezmime si také maslo. Vyrába sa hádam od čias, kedy sa naši predkovia odvážili chytiť kravu za cecek za účelom získania mlieka. Človek je na jeho trávenie (česť výnimkám alergickým na laktózu) prispôsobený a teda ani tak nie mlieko samotné, ako mliečne výrobky (s fermentovanou a tým ľahko stráviteľnou laktózou) by konzumovať mal. Maslo obsahuje okrem bielkovín a vitamínov aj pár neblahých ingrediencií, a síce nasýtené mastné kyseliny a cholesterol. A ten, ako všetci vieme, v nadmernom množstve škodí a upcháva cievy. Na rozdiel od masla, margarín (ten, ktorý sa vyrába dnes) je chemicky stužený rastlinný olej (bohvie, z čoho) došľahaný niekedy až z 50 percent vodou. Maslo tiež obsahuje vodu, avšak len v minimálnom množstve, okolo 15- 20 percent, inak by to asi nebolo maslo, ale kameň. Margarín bol pôvodne vytvorený ako krmivo pre morky, ale tie to, svine jedny, nežrali, tak to teraz žerieme my.

Keď vieme, aký je rozdiel medzi maslom a margarínom, môžeme využiť komparatívnu metódu a zvážiť všetky klady a zápory, ktoré tieto dve potraviny so sebou prinášajú:

Argumenty ZA maslo:

+ Obsahuje ľahko vstrebávateľný tuk, veľa vitamínov, bielkoviny a vápnik

+ Jednoznačne má lepšiu chuť a hodí sa aj na teplú, aj studenú kuchyňu

+ Tuk viaže na seba vitamíny skupiny A a D a tak ich môže telo vstrebať

+ Je to prírodná, priemyselne ani chemicky neupravená potravina vhodná aj pre deti

Argumenty proti maslu:

-          Obsah cholesterolu a nasýtených mastných kyselín

-          Obsahuje laktózu, teda môže vyvolať alergické reakcie

Teraz argumenty ZA margarín:

+ Obsah vitamínov, vápnika, vlákniny a rôznych iných pridaných látok

+ Ľahko sa rozotiera a niektoré druhy majú naozaj chuť podobnú maslu

+ Neobsahuje cholesterol

+ Nižšia cena

+ Margaríny na pečenie sú pomerne kvalitné a neporovnateľne lacnejšie

Argumenty proti:

-          Síce neobsahuje cholesterol, ale ho ani neznižuje. Ako dokázala nedávna štúdia, ktorá donútila istého výrobcu margarínu zmeniť celú reklamnú kampaň, postavenú práve na tvrdením že tento tuk cholesterol pomáha znižovať.

-          Všetky vitamíny a iné látky sú pridávané umelo, margarín ich sám osebe neobsahuje- čo môže viesť k ich zníženému vstrebávaniu, keďže nie sú prírodné

-          Je vyrábaný umelo a došľahaný veľkým množstvom vody, preto sa na varenie nehodí

-          Lacnejšie druhy spravidla neobsahujú nič, len stužený tuk, veľa vody, chemické farbivo a arómu.

A môj názor? No jednoznačne maslo! Ak niekto namieta, že maslo predsa obsahuje cholesterol, má síce pravdu, ale tento cholesterol je pri zdravej životospráve telu prospešný. Ak sa niekto stravuje prevažne vysmážanými jedlami, hoc pripravovanými hneď aj na BIO rastlinnom oleji, koleduje si o veľký priekak. Pretože napríklad v takej jednej porcii hranoliek sa skrýva omnoho viac cholesterolu, ako v kile masla! Neviem posúdiť, či margarín naozaj zdraviu škodí a ani to nechcem tvrdiť. Ale ja osobne sa snažím kupovať viac „suroviny“ ako „výrobky“ a teda preferujem maslo, keďže neprešlo chemickou úpravou (jasné, existujú aj rôzne upravené „maslá“ ale to už je iná kapitola). Ak vám teda niekto bude tvrdiť, že sa zdravo stravuje, lebo neje maslo, pozrite sa mu do taniera, či tam nemá vysmážaný syr s hranolkami. A tatarkou.

Čítať ďalej...

Good breakfast makes good day

Boli časy, kedy som nezvykla raňajkovať. Ani len kávu som nevypila, len som si naliala čistej vody- a odchod.

Môj postoj k rannej káve sa síce nezmenil, ale raňajky už nevynechávam. Začala som mať na ne jednoducho čas. Mám čas medzi vstaním z postele a odchodom z domu. Ani neviem, ako to prišlo, ale zrejme to súvisí s tým, že nemusím vstávať už o siedmej. Zistila som, že ak sa ráno najem, cez deň už nepotrebujem toľko jesť a celkovo, cítim sa viac v pohode. Najpríjemnejšou vecou je, že raňajky môžu byť sladké. To  je samo osebe dobre, lebo počas dňa ma potom nehoní mlsná a kalórie z cukru sa stihnú v priebehu dňa spáliť. Čo môže byť lepšie?

A môj tip na sladké raňajky? Toto:

 

 

Lievančeky. Suché prísady si môžete zmiešať vopred a vo väčšom meradle a neskôr z týchto zásob čerpať.

Na suchú zmes potrebujeme:

dve lyžice hladkej múky

štipku prášku do pečiva

štipku sódy bikarbóny

lyžicu kryštálového cukru.

 

najlepšie je, ak si najprv pripravíme mokré suroviny, ktoré zmiešame a pridáme k suchým:

1 vajce

mlieko (podľa potreby)

do zamiešaného cesta pridáme trochu rozpusteného masla

 

Ja to robím tak, že si najprv vyšľahám vajcia s asi 1dl mlieka, pridám múku a prášky, zamiešam, podľa hustoty dolievam mlieko a až nakoniec pridám maslo. Cesto by malo byť približne také husté, ako na klasické palacinky. Lievance si môžeme urobiť vo veľkosti, aká nám vyhovuje. Smažíme ich na suchej nepriľnavej panvici, mastné sú dosť.
Lievancov nám vyjde tak pre dva stredne hladné krky, ak ich chceme podávať ako sladký obed, pre jedného je toto množstvo akurát.

Môžeme si na ne dať to, čo sme zvyknutí dávať si na palacinky- džem, nutelu, javorový sirup, ovocie, šľahačku, topping...jak je libo.

Čítať ďalej...

Ako nakupovať potraviny "ve slevě"

Neviem, či to vôbec poznáte, ale ja na tom doslova fičím- v každom väčšom obchode majú niečo ako "bargain box", tovar, ktorému sa o pár dní alebo hodín končí záruka a je minimálne o polovicu lacnejší. Niektorí z nás majú príjemné skúsenosti s takýmto nakupovaním, iní zase nie. Tajomstvo je totiž v tom, čo kupujete.
 
 
Čo sa oplatí
Syry a trvanlivé výrobky sú jednoznačne na vrchole rebríčka obľúbenosti zľavnených produktov. Pri trvanlivých potravinách je dôvod jednoduchý- častokrát vydržia dlhšie, než uvádza výrobca. Môže sa vám podariť kúpiť napr. ryžu na risotto za cenu obyčajnej ryže. Takisto konzervy- rajčiny, tuniaky, whatever.
Syry sú zvláštny prípad, najmä tie z kategórie zrejúcich. Tieto treba nechať dobre odležať, než naberú tú správnu konzistenciu a smrádeček- camembert, brie, niva, dokonca aj bryndza- toto všetko je jedlé, až keď prejde procesom zrenia. Máme teda dve možnosti: kúpiť si syr a počkať si na dátum jeho minimálnej spotreby; alebo si ho kúpiť už vyzretý a o polovicu lacnejšie. Ja si pravidelne kupujem syry s bielou plesňou alebo olomoucké syrečky- takto zľavnené. Raz sa mi dokonca podarilo vymáknuť štvrťkilový parmezán zlacnený z 15 Eur na tri. Neni o čom...
Pozor by som si ale dala na polotvrdý syr typu ementál, alebo korbáčiky. Na tom už môže byť pleseň, ale nie taká, akú uvítame na gorgonzole.
 
 
Čomu sa vyhýbať
Všetky tresky a iné haluze obsahujúce majonézu treba radšej obísť, najmä ak vonku zúri leto. Stačí pár hodín v teple a už sa v šaláte kotí salmonela. To isté platí pri mäse, dvojnásobne pri mäse mletom a trojnásobne pri marinovanom. Zákusky sú tá istá kategória, pokojne môžu byť pokazené už pred záručnou lehotou. Pečivo by som tiež nebrala, veď starého chleba na hrianky sa doma vždy nájde dosť. Ak však plánujete nejakú toastovú žúrku, tak prosím. Ale bacha na pleseň, pečko zo všetkých strán poobzerajte.
A nakoniec, o takých blbostiach ako vegety a polotovary sa nemá cenu ani rozpisovať. Nech to tam radšej zhnije (i keď pri tom množstve konzervantov pochybujem).
 
Ak máte akékoľvek pochybnosti, či si zľavnený výrobok kúpite, alebo nie, radšej ho odložte nazad. Radšej hamovať, ako banovať.
Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu cez RSS

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« Júl 2017 »
Po Ut St Št Pi So Ne
          1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31            

Login or Register