Menu
Tablet menu

Toto mi nerobte

Pravidelne si chodím rochniť na modnipeklo.cz a občas ma napadne, že človek zažije mnoho podobných pekelných skvostov aj v gastronómii, s tým rozdielom, že o takéto hlboké zmyslové zážitky sa človek na webe podelí ťažšie. Predsa len, technológiu prenášajúcu chuť a vôňu ešte nevymysleli. Ale ukázať, ako sa niečo nemá robiť sa dá, a ja Vám to aj ukážem.
Často nie je prúser ani tak výsledok, ako samotný princíp pokrmu. Aj totálny blivajs môže niekomu chutiť, rovnako ako môžu zarezané bokovky s bielymi čižmami niekomu pripadať sexy. V jednej veci sa ale tieto kombinácie nelíšia, a síce v absencii kreativity a zdravého rozumu. Inak vznikne niečo takéto, ako Pizza z rožkov.
Je to jednoducho katastrofa. Prečo?
Chlpy sa mi ježia už pri slove pizza. Pizza vyzerá inak a dotyčná pani asi nikdy pizzu nejedla, ani sa len nepokúšala zagoogliť a zistiť si, čo sa obvykle na pizzu dáva, aby chutila, ako má.
Samotný nápad recyklácie rožkov nie je úplne zlý, konieckoncov je to princíp nádievky, dajú sa tak urobiť slivkové knedle, a aj do parených knedlí sa pridávahouska. Čo je ale peklo, je tá obloha. Poďme si to rozobrať:
"potřeme pizzu kečupem smíchaným s kapkou oleje, stroužkem česneku a bylinkami, co máte rádi, já dala bazalku. Kečup jsem i přisladila lžičkou cukru, aby nebyl tak trpký"  Už z tohto na mňa idú smrteľné poty a obchádzajú ma mdloby. Kečup na pizzu- zle. Má tam byť paradajková drť, keď už nemáme originál omáčku. Olej? A načo preboha? Strúčik cesnaku? No budiž. Bazalka? Nie. Iba čerstvá a na margheritu.  Bylinky, co máme rádi nie. Jedine že máme rádi oregáno. Kečup, ktorý treba prisladzovať, lebo je trpký si nezaslúži našu pozornosť. Kečup nie je zase také zlo, ako hovorí Polhreich, ale keď už, tak kvalitný a nie šmejd in čajna za 5 korún. (cca 17 centov)
Navrch dáme "kousky hermelínu, červenou kapii, zelenou cibulku, plátkový sýr", ja vidím ešte špekáčky, suchú salámu, šunku a bohvie, čo ešte. Niekto v tej domácnosti má evidentne rád údeniny a v snahe priblížiť sa pizzovému originálu tam nacápal polovicu chladničky a vytvoril tak 5cm hrubú skládku chladničkového odpadu. Ale výsledok stále nebol "vončo" tak to ešte doladil kápiou, špekáčkou a nejakými zbytkami po psovi. Ja si tiež na pizzu naložím veci, ktoré by skutočnému Talianovi asi zdvihli mandle, ale ja robím dobré kysnuté cesto, používam paradajky namiesto kečupu, oregano a rozhodne to nikdy, ale nikdy nezabijem strúhaným eidamom. Dávam mozarellu, parmezán, nivu alebo nejaký iný výrazný syr. Mozarella je klasika, ostatné sú pre chuť.
Takisto si všimnite, že všetko, čo bolo k príprave tejto veci použité, sú výrobky, a nie suroviny. Jedinou  surovinou sú vajíčka v ceste. Všetko ostatné sú výrobky. Tomu sa síce človek dnes vyhne ťažko, najmä pokiaľ ide o syr alebo šunku a podobne. Lenže jedlo je len také dobré, aké suroviny použijete. Čo môže vzniknúť z gothaja za 3 €/kg?
Ešte ma napadá jedna typicky slovenská vlastnosť, a síce všetko sprzniť na svoj sedlácky obraz. Aj pizza, ktorá sa bežne v pizzerii podáva- nech je na nej aj kyslá kapusta a eidam z Metra - má tenké cesto, paradajkovú omáčku a nie je vzorkovňou obsahu kuchárovho vačku. Keď nejakú frkačku (frkačka je terminus technicus a označuje maminu blogerínu, ktorá varí štýlom frkni tam to, frkni tam tamto) napadne dať na pizzu kečup, je to ešte ospravedlniteľné, lebo ona nevie, že to, čo používajú v pizzerii, sa dá kúpiť aj v normálnom Lidli. Ale kto už niekedy videl na pizzi gothaj, špekáčky, lečo, diétnu salámu a eidam alternative, alebo nedajbože, všetko dokopy? To je taký problém kúpiť aspoň tú "šunkovú" salámu a jednu mozarellu za 50 centov? WTF? Naozaj to tak niekomu chutí alebo je to len lenivosť?
Samozrejme, doma vám nemôže nikto zakázať variť aj brezle s grankom, ale ak už niekoho hostíte, alebo nedajbože ste kuchár a varením pre druhých sa živíte, tak to radšej nerobte. A ako správne podotýka Ada: "Móda a jídlo k sobě nemají vůbec daleko, když to vezmete přes vkus a kulturu. Ochota žrát hnusné jídlo chodí ruku v ruce s lhostejností k vlastnímu vzhledu a světu vůbec." V tejto vete je toľko pravdy, že by ju bolo treba do žuly tesať a potom z tej žuly narobiť billboardy. Ako môže mať človek z pozemského života radosť, keď neje dobré jedlo, nenosí vkusné oblečenie a celkovo sa neobklopuje príjemnými vecami a ľuďmi? 
Môže byť taký človek úplne šťastný? Ak si myslíte, že hej, tak dobrú chuť.


http://www.hledsebenasebe.cz/downloads/RECEPTY/Pizza%20z%20rohl%C3%ADk%C5%AF_soubory/image004.jpg

Čítať ďalej...

Čiernobiely svet

Zúfalé časy plodia zúfalé ženy a zúfalé ženy robia zúfalé činy. Ak sa k zúfalstvu pridá aj hlad, je to učinená katastrofa a takéto dievča by sa nemalo do ničoho púšťať. Lenže, ja....

 

 

Mala som doma nejaké slovenské slivky, takže logicky prvá možnosť bola obaliť ich do cesta a uvariť, čím vzniknú známe slivkové gule. Ak sa lepšie pozriete na obrázok, zistíte, že tie moje vyzerajú skôr ako slivkové štvorce. Navyše, hneď po odfotení všetky do jednej zmizli, takže dramatický efekt  v podobe krvavočervenej šťavy vytekajúcej na čiernobiely podklad z maku a cesta, milí diváci, neuvidíte. Keď je človek zúfalo hladný a navyše má tú červenú na bielych (!) gatiach, myslí na všetko, len nie na fotenie.

Keďže ja nemám nervy na zemiakové cesto, z ktorého sa gule obvykle robia, musela som nájsť menej bolestivý spôsob, ako sa k slivkovým knedliam dostať. Potom ma napadla jedna vychytávka, ktorú som sa, čudujsasvete, naučila od mojej mamy (Z maminých výtryskov gastronomickej geniality by mali radosť Psíček a mačička. Ja NIE). A síce zemiaky nahradiť tvarohom. Cesto upatláte z jednej vaničky nízkotučného (nie hrudkovitého) tvarohu, jedného vajca, soli a (polo)hrubej múky podľa potreby.

A potom ma zasiahla ďalšia rana. Ono to ide aj jednoduchšie! To sú mi veci....údajne na to stačí obyčajný rožok, teplá voda a múka. Rožok sa nechá rozmočiť vo vode, potom sa trochu vymačká, aby nebol príliš vodnatý a k tomu sa iba prisypáva múka, kým cesto nemá žiadanú konzistenciu. Zatiaľ som nemala tú česť, ale určite túto metódu otestujem aspoň na šúľancoch.

Ďalší postup je štandardný- vyvaľkať, naštvorcovať, pobaliť slivky (alebo iné ovocie), uvariť, posypať makom a poliať maslom. Hotofka. Čiernobiely obed je na svete.

Čítať ďalej...

Ako spoznám dobrú reštiku?

Pokiaľ ide o reštaurácie a žrádlo v nich ponúkané, každá rada je drahá. A ak sa tu na Slovensku chceme konečne vymaniť spod nadvlády vysmážaných eidamov s hranolkami a kuracích pŕs s broskyňou, mali by sme si na rovinu povedať, čo chceme a čo nechceme v našich reštauráciách vidieť.

Pravda je totiž taká, že radový zákazník nemá gastronomické vzdelanie a ani ho nemá odkiaľ mať. Ak mu budú donekonečna ponúkané blafy, nemá možnosť kvalitu poznať, vedieť o nej a tobôž ju vyžadovať. Preto je táto úloha na prevádzkovateľoch stravovacích zariadení, aby nám ukázali, že variť sa dá aj dobre. Našťastie, niektorí si to už uvedomili. A my si dnes povieme, ako jednoducho overiť kvalitu reštiky bez toho, aby sme tam chodili viac, ako raz.

1. Názov- ten by mal o zariadení niečo vypovedať, najlepšie to, v akom duchu sa nesie a čo môže hosť očakávať pri vstupe dovnútra. Napríklad Chez niekto mi bude pripomínať francúzsko. U niekoho zase niečo tradičné, so slovenskou kuchyňou a tak ďalej. Väčšina názvov druho-a-viac triednych reštík má meno vymyslené v štýle: Jéj, to je aké fasa slovíčko! Neviem čo to je, ale znie to pekne, vycapíme to na priečelie, nech všetci vidia, akí sme frikulíni (free, cool a in)- a tak sa stáva, že podnik sa volá jednoducho Reštaurácia, Miesto alebo Pivo, samozrejme v cudzom jazyku to tak jebnuto nevyznieva.

2. Interiér- aj to je záležitosť samotného konceptu zariadenia, keďže by mal zodpovedať štýlu kuchyne. Keď vidím ikeácke stolíky, umelé tehly na stenách a futuristické lampy s vyberaným vkusom doladené obrusmi corgoň, viem že je zle. Asi jediné krčmy zariadené v duchu konceptu sú irish puby a rôzne koliby. Inak je to bieda.

3. Jedálny lístok- Čo je zlé na dllllllhom jedálnom lístku? Aspoň si mám z čoho vybrať, ne? No prdlajs, veľký výber pôsobí kontraproduktívne a človek nakoniec tak vyberá, že si stále dáva to isté. Je to preto, že položky sa v takýchto zoznamoch navzájom podobajú, resp. sú to všetko rovnaké kraviny, akurát sa od položky k položke jemne menia. Napr. kuracie prsia na prírodno. Kuracie prsia na prírodno s hubami. Kuracie prsia na prírodno so šunkou. Bla bla bla.....zív.

Okrem toho si ešte položme otázku, čo z 500 položkového menu môže byť čerstvé- hm, žeby tie krokety? Alebo gordon blue? Keď vidím takýto lístok, predstavím si dve možnosti: buď je v kuchyni 20 ľudí, alebo sa všetko robí z polotovarov. Hádajte, ktorá možnosť väčšinou vyhráva.

4. Jedlo- ak sme sa nenechali odradiť ohavným interiérom, pristúpime k adrenalínovejšej aktivite, a síce k ochutnávaniu samotného jedla. Moje odporúčanie: ak ste na prieskume, nedávajte si jedlo, ktoré sa nedá za žiadnych okolností zmršiť. Nedávajte si tie kuracie prsia s hranolkami, radšej postavte pred kuchára výzvu v podobe šalátu alebo cestovín. Tie dostávajú v našich reštauráciách na frak najčastejšie.
Cestoviny preto, lebo nie je nič jednoduchšie, ako kúpiť ARO cestoviny, rozvariť ich na blato a preliať hotovou omáčkou- tak to veľa reštaurácií robí a je to zverstvo, pretože doma si túto "pochúťku" môžem spraviť so štvrtinovými nákladmi. Ak sú cestoviny dobre uvarené, resp. nie sú to tie najlacnejšie z Metra a je na nich súca majda z čerstvých surovín, sme na dobrej adrese.
Šalát je peklo samo osebe, pretože väčšina ľudí považuje zeleninu za nevyhnutné zlo, ktorým musí byť ozdobený tanier lebo potom to vyzerá, že je tam toho viac. Ak chcete šalát ako jedlo, obvykle máte na výber z cézara, gréckeho a šopského. Nuda, nuda, nuda. Ešte aj tieto skvosty je možné doriadiť a doviesť do nechutného záveru kupovaným dressingom, ľadovým šalátom (áno, na niečo sa hodí, ale drbať to do všetkého nie je OK) a absenciou aspoň náznaku sezónnosti. Šalát a zelenina celkovo je vyslovene sezónna záležitosť, na jar môžeme podávať šalát jarný- s redkvičkami, vajíčkami atď, v lete je všetka zelenina vo forme tak môžeme vymýšľať, čo sa nám chce, na jeseň zase použjeme jesenné plody. Čo je na tom také zložité? A čo je také zložité na OSUŠENÍ šalátových listov? Aha, na mokrých kupovaný dressing drží. Tak v tom prípade držím hubu, že?
Neviem či má zmysel venovať čo i len samostatný odstavec obsluhe, lebo tá má byť za každých okolností milá a hlavne kompetentná, čo teda u nás samozrejmosťou nie je. Ich chyba.
No čo, pomohlo?

Čítať ďalej...

Maslo vs. margarín

Toto bude trocha na dlhšie. Trocha teórie nikdy nezaškodí.

Prednedávnom som sa zúčastnila nejakej ohnivej internetovej diskusie, ktorá sa týkala masla a jeho potenciálnej náhrady -margarínu. Neviem, či môj názor na túto problematiku niekoho zaujíma, ale aj tak to sem napíšem. Lebo si jednoducho myslím, že takto to je a bodka.

Môžeme začať hneď zhusta tým, že si zadefinujeme oba pojmy. Teda vezmime si také maslo. Vyrába sa hádam od čias, kedy sa naši predkovia odvážili chytiť kravu za cecek za účelom získania mlieka. Človek je na jeho trávenie (česť výnimkám alergickým na laktózu) prispôsobený a teda ani tak nie mlieko samotné, ako mliečne výrobky (s fermentovanou a tým ľahko stráviteľnou laktózou) by konzumovať mal. Maslo obsahuje okrem bielkovín a vitamínov aj pár neblahých ingrediencií, a síce nasýtené mastné kyseliny a cholesterol. A ten, ako všetci vieme, v nadmernom množstve škodí a upcháva cievy. Na rozdiel od masla, margarín (ten, ktorý sa vyrába dnes) je chemicky stužený rastlinný olej (bohvie, z čoho) došľahaný niekedy až z 50 percent vodou. Maslo tiež obsahuje vodu, avšak len v minimálnom množstve, okolo 15- 20 percent, inak by to asi nebolo maslo, ale kameň. Margarín bol pôvodne vytvorený ako krmivo pre morky, ale tie to, svine jedny, nežrali, tak to teraz žerieme my.

Keď vieme, aký je rozdiel medzi maslom a margarínom, môžeme využiť komparatívnu metódu a zvážiť všetky klady a zápory, ktoré tieto dve potraviny so sebou prinášajú:

Argumenty ZA maslo:

+ Obsahuje ľahko vstrebávateľný tuk, veľa vitamínov, bielkoviny a vápnik

+ Jednoznačne má lepšiu chuť a hodí sa aj na teplú, aj studenú kuchyňu

+ Tuk viaže na seba vitamíny skupiny A a D a tak ich môže telo vstrebať

+ Je to prírodná, priemyselne ani chemicky neupravená potravina vhodná aj pre deti

Argumenty proti maslu:

-          Obsah cholesterolu a nasýtených mastných kyselín

-          Obsahuje laktózu, teda môže vyvolať alergické reakcie

Teraz argumenty ZA margarín:

+ Obsah vitamínov, vápnika, vlákniny a rôznych iných pridaných látok

+ Ľahko sa rozotiera a niektoré druhy majú naozaj chuť podobnú maslu

+ Neobsahuje cholesterol

+ Nižšia cena

+ Margaríny na pečenie sú pomerne kvalitné a neporovnateľne lacnejšie

Argumenty proti:

-          Síce neobsahuje cholesterol, ale ho ani neznižuje. Ako dokázala nedávna štúdia, ktorá donútila istého výrobcu margarínu zmeniť celú reklamnú kampaň, postavenú práve na tvrdením že tento tuk cholesterol pomáha znižovať.

-          Všetky vitamíny a iné látky sú pridávané umelo, margarín ich sám osebe neobsahuje- čo môže viesť k ich zníženému vstrebávaniu, keďže nie sú prírodné

-          Je vyrábaný umelo a došľahaný veľkým množstvom vody, preto sa na varenie nehodí

-          Lacnejšie druhy spravidla neobsahujú nič, len stužený tuk, veľa vody, chemické farbivo a arómu.

A môj názor? No jednoznačne maslo! Ak niekto namieta, že maslo predsa obsahuje cholesterol, má síce pravdu, ale tento cholesterol je pri zdravej životospráve telu prospešný. Ak sa niekto stravuje prevažne vysmážanými jedlami, hoc pripravovanými hneď aj na BIO rastlinnom oleji, koleduje si o veľký priekak. Pretože napríklad v takej jednej porcii hranoliek sa skrýva omnoho viac cholesterolu, ako v kile masla! Neviem posúdiť, či margarín naozaj zdraviu škodí a ani to nechcem tvrdiť. Ale ja osobne sa snažím kupovať viac „suroviny“ ako „výrobky“ a teda preferujem maslo, keďže neprešlo chemickou úpravou (jasné, existujú aj rôzne upravené „maslá“ ale to už je iná kapitola). Ak vám teda niekto bude tvrdiť, že sa zdravo stravuje, lebo neje maslo, pozrite sa mu do taniera, či tam nemá vysmážaný syr s hranolkami. A tatarkou.

Čítať ďalej...
Prihláste sa k odberu cez RSS

Foodspot na hladatrecepty.sk

Top kulinárske blogy
« Máj 2018 »
Po Ut St Št Pi So Ne
  1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31      

Login or Register